…

Otváram brány dokorán
Čo bolo stiahnuté, to popúšťam

Kde bola tma, strach a kŕče
Tam tep môjho srdca živo tlčie

Tam rozpúšťa sa vôle tlak 
Čo zahaloval mysle plak

Keď osamotená som stála
V bolesti a strachu sa zmietala

Zúfalo hľadajúc to spojenie 
Čo všetkých démonov zaženie

Nech moje srdce odľahčím
Od všetkých strachov, krívd a vín

Od temných mreží väzenských
Čo bránili mi cítiť lásku tých Aspektov mojich najvyšších

Vzdávam sa “seba”
V prospech Neba

Všetko to, na čom lipla som
Na čom postavila som svoj iluzórny dom

Čoho držím sa a bojím sa to stratiť
To teraz odovzdávam a nepotrebujem vrátiť

Umieram dobrovoľne ako nikto a nič
Na oltár kladiem svoje telo, ego a gýč

Lebo viem, že keď sa rozpúšťam
Svet ilúzií opúšťam

Tak umožňujem alchýmiu
Čo zázrak koná v túto chvíľu

Zo zaslepenca lapenom v otroctve
Sa naraz celý Vesmír rozprestrie a ligoce

A vôľa ega ustúpila vôli Ducha
Ktorý cez chrám tela voľne žiari a dýcha

Tak presvecuje všetko navôkol
A vedomie posvätnosti pripomína napokon

Veď aká je to veľká nádhera
Že sám Vesmír mojimi očami sa pozerá!

…