Vnímať ten starý kus nábytku a pripustiť, že má svoj zmysel. Postupne ho očisťovať od prachu a pavučín, obrusovať mastné škvrny, či zatmelovať diery a obyté časti. To je pre mňa na hmotnej úrovni veľmi dôležitý proces, do ktorého sa mi síce príliš vášnivo nechce, ale zrkadlí práve ten najpodstatnejší krok, bez ktorého by sa nedalo vytvoriť nič nové. Rovnako ako práca so svojim vlastným tieňom. Bez ochoty pozrieť sa hlboko do svojho vnútra a pozorovať v ňom nahromadenú starú bolesť, ako sa krčí v kúte, bez odvahy pristúpiť k nej a uvidieť všetky tie rany, oderky, a nánosy špiny a bez vôle toto všetko vziať a centimeter po centimetri to dôsledne očisťovať a zacelovať, by nemohol vzniknúť ten nevyhnutý priestor pre prijatie nových, sviežich, krásnych, tvorivých energií.
A teraz sa chcem podeliť aj s vami o prvé kúsky, ktoré cítim, že majú poputovať von, mimo rodinu a známych, smerom k novým majiteľov, ktorí ich dokážu nie len oceniť, ale aj rozpoznať svoj vlastný jedinečný príbeh ako dar rastu, poznania a transformácie.

PS: Pracujem s produktami Annie Sloan, ktoré sú netoxické a majú atest pre styk s potravinami a detskými hračkami. Na mnohých kúskoch sa podielali svojou asistenciou aj moje deti :-). Rovnako veľká vďaka patrí aj mojej drahej polovičke za technickú pomoc a podporu!