Keď sneží v nás

Tichúčko padá sneh

Pokojne nečujne halí náš svet

Z šíreho neba navôkol

Poslovia ticha prídu k nám napokon

Nech v spomienke pripomenieme si zas

Že nespáli nás žiaden mráz

Že večné ticho a priestor rozsiahly

Je stav nášho bytia, čo do vienka sme dostali

A prístup doň si otvárame

Keď výstup z mysle zažívame

A na dlani nám vločka roztaje

Aby pripomenula alchymistické taje

Že všetko večné je len tu a teraz

A realita je len zrkadlový odraz

Tak prestáva existovať čas

Keď žijeme z prítomnosti v nás