…

Tak ako dieťa s očami dokorán,
Keď pozoruje okolitý svet
Prebúdzam svojich sedem brán,
Kde nachádzam svoj stred

Byť ako dieťa nie je len nevinnosť,
Ktorá nehodnotí život
Je to zázrak a ne-činnosť
Nechať prúdiť ho živo

Očami lásky a nadšenia
Hľadieť na všetko vôkol nás
V posvätnosť bytie premieňať
Čo plné je darov a krás

Keď v očiach tvojich rozoznám tie svoje
A dokážem to srdcom oceniť
Kedˇdobrovoľne pustím všetky svoje boje
A umožním tak na Lásku sa premeniť

Nech zobúdzam sa v každom momente
Nech dovolím si opustiť
Všetko, čo myslela som, že viem o svete
A miesto toho si to plne precítiť

Čo skryté za závojmi pre mňa ostávalo,
Keď držala som kontrolu,
Nad tým, čo sa odohrávalo
A nemala som Pokoru

Nech teda s každým nádychom
Precítim v nemom úžase
Ktože to vlastne vôbec som
A prečo túžim po Kráse

…