Vnímam dynamiku tejto doby. Fascinujúce časy prevratov. A roztvárania nožníc. Buď sa ľudia prebúdzajú alebo zotrvávajú či prípadne padajú ešte hlbšie do zajatia svojho mentálno- emocionálneho konceptu Ja – do svojho ega. A tak ľudia vnímajú tieto časy buď ako dary premeny, alebo ako veľké utrpenie. No súčasne i to veľké utrpenie je potenciálnou bránou k prebudeniu. Práve v momente, keď človek cíti, že ,,ďalej už takto nemôže”, otvára sa vyšším možnostiam premeny. Pretože ono staré lipnutie na všetkom, čo mám a čím som, umožňuje pretrvávanie všetkých egoických štruktúr a to aj zoči voči ich nefunkčnosti a bremenu bolesti, úzkosti, smútku, frustrácie a hnevu, ktoré so sebou prinášajú. Ak toto akceptujem ako normálne, pokračujem v tom a vyživujem to aj naďalej svojím myslením, prežívaním a konaním.

Ak som dospel/a do bodu, kedy v tom vidím chorobu a šialenstvo, som na najlepšej ceste k transfomácii.
A pre tých, ktorí už sa k tomu všetkému zobudili (a zobúdzajú sa len hlbšie a hlbšie) – sami v sebe to aktívne dekonštruujú a budujú nové, sú toto časy veľkých požehnaní a každodenných zázrakov.

No prebúdzať sa a transformovať v čase celoplanetárnych zmien spolu s tým, že doprevádzam v tomto procese nie len seba samého, ale aj deti, je výzva “na entú”. Navonok na nás útočia (zámerne používam tento výraz pre zvýraznenie pocitu separácie) všemožné prekážky typu multimediálnych zariadení, sociálnych medií, sietí a kanálov, ktorými tečú rôzne druhy toho, čo kanálmi ozaj tečie. K informačnej záplave sa tak pridáva vizuálno zvuková prestimulovanosť atakujúca mysel i emócie a deformújuca zdravie fyzického tela i duše. K tomu są pridružuje vplyv potravinárskeho priemyslu, ktorý má v bežnom spotrebiteľskom chovaní skôr charakter priemyslu chemického. A v neposlednom rade sú tu medziľudské vzťahy, ktoré v domácnostiach, na pracoviskách i školách často prekypujú manipuláciou, emocionálnym vydieraním, hnevom, agresivitou i strachom. To všetko má deformujúci vplyv na každú ľudskú bytosť, no na deti, ktoré sú v citlivom období formovania a rozvoja, obzvlásť.

Milujúci rodič sa tak snaží zorientovať sa v spleti toho všetkého. Rozvážne si vyberať, všemožne sa informovať, dovzdelávať sa, hľadať alternatívy, pracovať na svojom sebarozvoji,
neopakovať ,,chyby minulých generácií” a pritom čeliť výzvam generácie súčasnej, ktorá nikdy v histórii ľudstva nezažila taký technologický rozmach ani takú individualizáciu ľudskej osobnosti ako dnes.

Z jednej strany sa valí nepreberné množstvo “must have” produktov, pomôcok, kurzov, skupín, tipov, trikov, rád, najnovších poznatkov, aplikácií, smerníc, príkazov, zákazov, vyhlášiek, úloh, presvedčení, vysvedčení, doporučení od príbuzných, známych, učiteľov, lekárov, trénerov, odborníkov, expertov, docentov, youtuberov, influencerov, fact checkerov atď. Často aj úplne protichodných informácií. A z druhej strany k nám prúdi realita samotná, v ktorej čelíme životným situáciám a vzťahom takým spôsobom, ktorý odráža našu úroveň vedomia v danom momente. Tou hlavnou otázkou je – Som si vedomý/á svojho Bytia v prítomnom okamihu? Vnímam svoju prezenciu? Kvalitu Bytia?

Pretože ak nie, tak som v tom všetkom vyššie spomenutom dočista stratený/á. Ak nevnímam Bytie, celá časť môjho vedomia sa obmedzuje na stotožnenie sa s egom – mysľou, jej programom, vzorcami a filtrami a podľa toho vyhodnocujem veci, udalosti a ľudí. Z veľmi obmedzenej, zakalenej a prekrútenej perspektívy a ešte som aj presvedčený/á, že tak to skutočne je. Niekde hlboko vnútri tak človek túži po zmene, po láske, hlbokom pocite šťastia a pokoja, ale v praxi toho vôbec nie je schopný. Neustále sa totiž stráca vo svojom vlastnom mentálno emoncionálnom filtri reality.
Potom chce pomôcť sebe, svojim deťom, blízkym či spoločnosti, na ktorú má dosah, ale navzdory všetkému úsiliu vychádza opätovne zo svojho nevedomia, a cyklí sa v opakovaných kolách frustrácie, smútku, hnevu a nepochopenia.
A tak sa vraciam naspäť k našej otázke: Som si vedomá/ý kvality svojho bytia keď umývam riad, keď si obúvam topánky, keď čakám na autobus, keď večeriam alebo keď som v interakcii so svojím dieťaťom? Pretože ak nie, tak som v tej chvíli stratený/á. Nie som prítomný/á. Nemôžem nič zmeniť. Nevytváram novú realitu. Moje reakcie sú automatické a dookola len recyklujú podvedomé vzorce a to aj v prípade, keď sa domnievam, že robím niečo nové, lebo som si to naštudoval/a, načítal/a, absolvol/a kurz atď. V skutočnosti však žiadna zasádná zmena nemôže prísť, pokiaľ jej nepredchádza zmena vedomia. Ak nevnímam Prítomnosť, tak som v hlave a v manipulácii svojho vlastného ega (a vôbec to netuším).
Prajeme si pre naše deti lepší svet, snažíme sa im zabezpečiť lepšie podmienky rozvoja a kvalitnejšie možnosti, no v skutočnosti sa predominantne zaoberáme opäť len formami, povrchom

veci. Nie že by to nebolo dôležité a nezohrávalo svoju podstatnú úlohu, no kým to nevychádza skutočne z hĺbky poznania, zo zmeny kvality vedomia, je to vo svojom princípe ten istý typ hry, len s inými kulisami.
A tak si prajeme pre naše deti ten lepší svet… Mnohí na tom skutočne usilovne pracujú. No ak naše činy nevychádzajú z kvality Bytia, odrážajú v skutočnosti stále tú ist úroveň vedomia.
Preto opakujem to, čo zmieňujem aj v iných článkoch, možno len inými slovami. Zameriavanie pozornosti na Bytie, Prítomný okamih, kvalitu energie, jej skutočný obsah je to, čo radikálne mení nás samotných a všetko/všetkých, na koho máme dosah.
Naše deti na to reagujú okamžite. A tak aj vo vzťahu k nim buď pestujeme mentálne koncepty a vonkajšie “robenie vecí” alebo prehlbujeme vedomie Bytia a konanie z týchto stavov. Keď to človek raz okúsi, tak si to s ničím nepomýli. Je to fungovanie z takej úrovne, ktorá má úplne iný rozmer. Má úplne iný charakter než to, čo sme doposiaľ považovali vo svojich životoch za bežné či normálne.
Je v tom živosť, autenticita, srdce, vyššia múdrosť, vyššia láska i radosť. Zámerne používam slovo “vyššia”, pretože to má tiež úplne iný charakter než čo si bežne človek predstavuje pod pojmom láska, či múdrosť. Keď sa učíme vstupovať do týchto stavov a z nich potom fungovať, interagovať a tvoriť, vtedy prinášame skutočnú zmenu. Vtedy sa my sami stávame tou zmenou a nesieme v sebe esenciu kvality, ktorá v našich realitách pôsobí.
A tak sú toto časy veľkých zmien. Nič neostáva také, aké bolo pred tým. Len ego to nedokáže vidieť, bráni sa tomu a má z toho strach. Keď sa však postupne rozpúšťajú rôzne jeho vrstvy, začína cez ne prežarovať svetlo nášho skutočného bytia. To je zmena, ktorá kompletne prenastavuje pravidlá hry. To je zmena, ktorá sa nás skutočne dotýka do jadra buniek. A ktorá pretvára naše vzťahy na úplne novú úroveň.
Prajem si aj prostredníctvom týchto blogových článkov byť nositeľom tejto kvality, prinášať také informácie, ktoré nepopisujú len povrch vecí, teda ako a čo robíme navonok, ale predovšetkým akú to má príchuť, chakarter, energiu. Lebo to je to, čo je alfou a omegou.
Väčšina populácie sa ešte stále učí a funguje zo svojej hlavy. Tak sa ľudia snažia uplatňovať to naučené. Ale netušia, že sú odpojení od múdrosti svojho tela. Netušia, aké programy v nich neustále od rána do večera bežia a ako to celé riadi ich existenciu.
Poďme sa teda pozrieť hlbšie do seba, aby sme sa mohli nanovo preučiť všetko, čo sme si mysleli, že tak je. Nie podľa vzorcov a presvedčení ostatných, ktorí na nás mali/majú vplyv. Ale podľa pravej esencie Bytia, ktorá ďaleko presahuje naše ľudské egoické, mentálne štruktúry. Poďme sa pozrieť na to, čo v nás samotných myslí, cíti a jedná. Čo v nás vstupuje do komunikácie s ostatnými a tvorí kvalitu našich vzťahov. Čo v nás sa to rozpráva s našimi deťmi a formuje ich. Ako sa to deje a aký to má dopad. Poďme sa prepájať, komunikovať a tvoriť z hlbokých úrovní Bytia v sebe.