Klárin swap – a ako to bolo ďalej?
V polovici októbra som prišla s článkom Klárin swap. Nadchla ma totiž plánovaná akcia ako aj samotná osôbka, ktorá ju vymyslela. Akcia prebehla, hotovo. No tí, ktorí ,,vidia do zákulisia” vedia, že hotovo zďaleka nie je. A že jeden krok vždy vedie k ďalšiemu. A že každou skúsenosťou je človek poučenejší. Aké poznatky a zážitky sa nahromadili v tomto prípade za oponou celého predstavenia, o tom sa rozpíšem dnes.
Pre bližšie info nájdete pôvodný článok tu.
Počítam však s lenivosťou čitateľa, a tak stručne zhrniem, čo stálo za mojou vnútornou motiváciou prvotný článok publikovať. Bola to proste Klára! Stredoškoláčka z Michaloviec, ktorá sa nenechá odradiť obmedzenými možnosťami svojho veku alebo prostredia. Nenechá sa odradiť ani nezáujmom ľudí vo svojom okolí. Mladá bytosť, ktorá tak pevne verí, že zmena, ktorú chce vo svete vidieť, začína práve u nej samotnej. A že nebude len pasívne prizerať tomu, čo nefunguje. Nebude sa sťažovať ani na to rezignovať. Vyhrnie si rukávy a spraví niečo, čo tu pred ňou ešte nikto v jej veku neurobil. Zorganizuje prvú michalovskú výmenu oblečenia (a topánok, kníh a iných vecí z domácnosti). Pretože chce ľuďom pripomenúť, akú veľkú osobnú zodpovednosť nesieme za svoje spotrebiteľské správanie. Pretože chce pripomenúť, že odevný priemysel je tretí najväčší znečisťovateľ tejto planéty. A chce ukázať, že všetko to máme vo svojich rukách a na každom jednom záleží. Zároveň v časoch, kedy sa ľudia obávajú núdze, dokázala všetkým pripomenúť, že predsalen toho vlastníme mnoho. A že sa môžeme podeliť. Že máme dostatok hojnosti a že ju môžeme spolu zdieľať. To všetko sa Kláre podarilo! Pretože vybavila priestory, urobila propagáciu a zorganizovala ľudí. A tak sa prvý Klárin swap (výmena) v Michalovciach mohol uskutočniť. A priniesol svoje ovocie vďaka všetkým z vás, ktorí ste sa na ňom zúčastnili. Ktorí ste neostali sedieť doma v pokračovaní svojich každodenných stereotypov, ale prišli ste sa aspoň na chvíľu podieľať na niečom novom. Aby ste aj vy mohli byť tou zmenou, ktorú túžite vo svete uvidieť. Pretože väčšina ľudí vníma potrebu zmeny a hovorí o tom, čo všetko je nefunkčné a čo by bolo treba zlepšiť, ale keď dostane priamu ponuku sa na tom podieľať, najčastejšou reakciou je ,,Teraz nemôžem. (Nemám čas. Deti majú veľa úloh. Som unavený/á z práce. Dnes sa mi to nehodí…)” Dokedy človek nepochopí, že zmena sa deje tu a teraz, a že vychádza z nás samotných, dovtedy sa môžeme večne sťažovať a dúfať, že niekto iný to za nás urobí. Klára patrí k tým vzácnym bytostiam, ktoré už vedia, že žiadnu prácu za teba nikto neurobí. A že život je tu a teraz, aby sme ho žili najlepšie ako vieme. Nie až potom, nie až vtedy keď…
A tak som sa s odstupom mesiaca Kláry pýtala, čo sa dialo ďalej a aké to nesie ponaučenie?
Ako obvykle, keď človek niečo skúša prvýkrát, čaká ho zvyčajne prekvapenie. A potom pomeriava to funkčné, čo si praje ponechať a rozvíjať oproti tomu, čo považuje za muchy a nabudúce sa tomu chce vyhnúť.
Tak mi Klára spravila nielen krátke zhrnutie plusov a mínusov, ale sa so mnou podelila aj o svoje nové nápady a plány.
A teraz sa o ne podelíme aj s vami, aby ste nie len poznali, čo stojí na pozadí takej prípavy, ale aby ste mohli pocítiť aj svoj diel práce.
Oblečenia a vecí ste priniesli viac, než boli v močaranskom kultúrnom centre pripravení spracovať. Bolo to však prijaté s láskou a flexibilne organizátori zaregovali tým, že akciu predĺžili z jednoho dňa na tri. Zároveň si však Klára uvedomila, že mnohí asi zmysel akcie nepochopili. Zámerom bolo vziať zopár kúskov svojich vecí, ktoré sú v peknom a funkčnom stave, aby sme si ich mohli vymeniť za niečo iné. A nemuseli tak nakupovať neustále nové. Zvyšovať tak svoju konzumnú spotrebu a zaťažovať peňaženky. Boli však takí, ktorí využili túto akciu skôr ako ekologický odpadkový kôš. Priniesli veľmi staré veci vo veľmi zlom stave, dokonca aj deravé a nevypraté, vo veľkých objemoch. Zjavne si neuvedomujúc, že tak organizátorov a pomocníkov zaťažia už len časom vynaloženým na preberanie sa takýmto obsahom. Nehovoriac o tom, že potom musia aj rozumne s takýmito vecami ďalej naložiť. Preto by Klára rada apelovala na pravý zmysel swapu. A teda s radosťou a rozumom vymieňať medzi sebou to pekné a funkčné, čo máme, a čo si prajeme poslať do obehu, nie sa toho len zbaviť!
Odhliadnuc od toho, že tento zámer pre ňu nebol dostatočne naplnený, predsalen priniesol mnoho dobrého. Vyzbieralo sa aj dosť oblečenia a iných vecí pre ľudí, ktorí sú skutočne v núdzi, a ktorí to s dojatím ocenili. Mnoho oblečenia išlo ukrajinským matkám s deťmi, ktoré si ich s vďačnosťou prišli vyzdvihnúť. Ďalšia časť vecí poputovala postihnutým ľuďom v michalovskom domove sociálnych služieb Anima.
Pri spracovávaní, triedení aj roznášaní Kláre pomáhala jej rodina aj kamaráti zo Skautu. Trošku ju zamrzelo, že nikto nezareagoval na jej výzvu na internete o dobrovoľnícku pomoc. Práca sa však navzdory náročnosti údajne niesla v peknej atmosfére a pocite vďačnosti.
A nebola by to Klára, keby hneď neoplývala novými nápadmi a vylepšeniami. Preto má v pláne zorganzovať ďalší swap, inak. Tentokrát v budove Gymnázia Pavla Horova. Vo väčších priestoroch, s väčšou účasťou študentov, s viacerými pomocníkmi.
A my veríme, že sa jej to určite podarí, a že opäť zanechá stopu pozitívnej zmeny nie len v našich srdciach, ale aj v našom praktickom živote.
O akcii budeme určite včas informovať. Dovtedy za seba aj za Kláru prajem všetkým, ktorí majú dostatočne rozvinuté cítenie, aby sa nie len zamýšľali nad svojím individuálnym spotrebiteľským chovaním, ale aj nad zmenami, ktoré môžu do spoločnosťi prinášať.
Pretože keď môže stredoškoláčka v Michalovciach, môžeš aj ty!
