Dnes som bola na plenéri. Až donedávna som ani netušila, čo to je. A práve dnes som mala možnosť, aj spolu s mojou staršou dcérkou Freyou, zažiť si plenér ako “pravá umelkyňa.” A keďže mám záľubu v slovíčkarení, hľadala som pôvod tohto významu. Ako som tušila, výraz pochádza z francúzskeho plain-air, teda voľná príroda. V maliarstve sa toto označenie využíva pre pomenovanie techniky maľby vo voľnej prírode priamo pred krajinným motívom. Tak mi to potvrdila Anna Matta, akadamická maliarka z Petrohradu, ktorá v Michalovciach už sedem rokov žije a pôsobí. Ako jej kamarátka mám zároveň chuť povedať, že žije a pôsobí naplno. Do mesta Michalovce vnáša kultúru a umenie rôznymi krásnymi a oduševnenými projektami, rovnako ako aj pôsobením vo svojom Aatelieri, kam ja aj Freya veľmi rady chodíme. Anička vytvorila prostredie, ktoré pre mňa pôsobí ako balzám na dušu. Útulné a kreatívne zároveň, kde sa schádza množstvo veselých a tvorivých ľudí všetkých vekových kategórií. Anna podporuje začínajúcich aj pokročilých umelcov, aby nachádzali svoj vlastný vyrazový štýl, odvážne skúšali všetko nové a k maľbe pristupovali hravo a kreatívne. Zároveň je však aj studnicou znalostí dejín umenia a skúsená v rôznych technikách je vždy pripravená poradiť a obohatiť nás o niečo nové a zaujímavé. Anička tak prináša do našich dní mnoho “Jeee” a “Waaaw” momentov :-). Obrovskú radosť mne osobne spôsobujú aj také drobnosti, ako keď nám ponúkne šálku čaju či kávy, a len tak medzi rečou rozoberáme napríklad diela Gustava Klimta, Paula Cézannea či Moussonovu biografiu.
Kto v Michalovciach žije, na maliara Moussona určite v nejakej podobe už narazil, pretože jeho stopa je v meste citeľná takmer na ,,každom rohu”. Maďarský rodák, ktorý v Michalovciach strávil 33 rokov svojho života získal prívlastok ,,maliar zemplínskeho slnka a ľudu”. Jeho láska k Zemplínu a jeho obyvateľom, respektíve k ich farebným krojom a zvykom dýcha takmer z každého jeho obrazu. A práve Moussona sa týkal dnešný plenér, ktorý Anna v spolupráci s mestom zorganizovala.
Prečo? Ako sama vraví, vnútrone jú táto téma pálila. Mousson zachytával Michalovce v prvej polovici dvadsiateho storočia, kedy všetky podnety pôsobili spolu veľmi organicky. Budovy, ľud, kroje, zvyky, to všetko tvorilo veľmi súrodú formu. Dnes o viac než polstoročia neskôr žijeme obklopení úplne inými podnetmi. Mix kultúr, žánrov, architektúry i našich životných štýlov je tak rôznodorodý a dynamický, že Aničku veľmi zaujímalo, akým okom by na Michalovce hľadel Mousson dnes.
Ako milovníčka histórie mám zároveň chuť sa v týchto riadkoch podeliť aj o pikošku. Vďaka rodinným zápiskom, ktoré sa mi do rúk dostali asi pred dvoma rokmi, som mala príležitosť preniknúť detailne do “oživeného archívu” mojich vlastných predkov. Aké úžasné dobrodružstvo a vzrušenie sa na mňa prenieslo, keď som si čítala do najmenších detailov, ako môj pradedko a prababka cez druhú svetovú vojnu pôsobili dva roky v Michalovciach ako lekári. A zrazu som sa dozvedela, že pradedko v tom čase ako primár michalovskej interny ošetroval Moussona na recídivu malárie!
O michalovskej malárii v prvej polovici dvadsiateho storočia by som tak mohla napísať samostatný článok, no možno niekedy inokedy. Teraz však naspäť k nášmu veľkému maliarovi. Vďaka tomuto zisteniu, som ako “nemichalovčanka” naraz získala omnoho bližší vzťah k samotnému mestu i Moussonovi. Darmo, no po takom zistení v mojich bunkách doslova ožili rodové korene.
A dnes som mala tú česť byť súčasťou jeho živého odkazu v téme, ktorá bola nazvaná “Ako by videl Mousson Michalovce dnes”. Umelkyne, ktoré na plenér prišli, neodradilo ani upršané počasie a dokončovacie práce v ateliéri sme pre dobrú náladu a kreatívnu atmosféru pretiahli aj cez pôvodne plánovaný čas. Dokončené diela bude možné vidieť ako súčasť výstavy v Galérii Zlatý Býk počas celého novembra. Určite ste srdečne vítaní :-)!
https://www.facebook.com/anatelier.sk/
