Bežala myš po poli, keď v tom stretla zajaca…

Tak asi nie. Chcela som dať príbeh s poučením, ale bájky písať neviem a poučovať vlastne nechcem.

Tak rozpoviem len obyčajný príbeh o nerozkrájanej pizze a veľkej múdrosti, ktorá sa vďaka tomu zrodila :).

Všetko sa žacalo tým, že Freya chcela na večeru objednať pizzu. Ako rodičia sme boli iného názoru, no v rámci férovosti a otvorených príležitostí môj manžel dcére navrhol, že ak si to cez telefón zvládne objednať sama, tak ju teda môže mať. A zvládla :).

Keď však otvorila krabicu, čakalo ju prekvapenie. Pizza výnimočne nebola nakrájaná. Freya sa nehnevala ani nebola sklamaná. Rovno začala hľadať v kuchynských šuplíkoch krájač na pizzu. Ako tichý pozorovateľ tejto situácie ma okamžite kopla múza a využila som príležitosť.

,,Freyuška, čo sa stane, keď urobíš prvý rez stredom celej pizze?”

,,Budem mať dve polky.”

,,Áno. A keď urobíš ďalší rez priečne?”

,,Tak budú z tých dvoch štyri.”

Bingo! Takže jeden celok delíme na menšie a menšie časti a tým nám vzniká viac kúskov. Učíme sa, čo sú dve polovice, štyri štvrtiny a osem osmín. A že je to stále jeden velký celok. A zároveň aj to, že keď ho rozdelíme, tak sa môžeme podeliť s viacerými členmi domácnosti.

Toť k lekcii delenia (sa).

Nie je to však všetko, čo sme dnes vďaka pizze pochopili. Rozkrojená na štvrtiny totiž nápadne pripomína ručičkové hodiny. Aj hľa, naraz tu máme štvrť, pol, trištvrte, celá. Zrovna tá zapeklitá otázka ohľadne toho, čo na hodinkách znamená štvrť a trištvrte padla dva dni dozadu a nie a nie to pochopiť! A naraz pred nami leží rozkrájaná pizza a je to jasné! 

A keď už mozog tak veselo a nadšene tvorí nové neuronálne siete, zapojí do toho voľnými asociáciami aj to staré, čo dokáže spracovať po novom. A tak Freyu osvietili aj štyri ročné obdobia. Tie samozrejme pozná už dlhšie, ale doteraz ich vnímala lineárne: jar, leto, jeseň, zima, jar, leto, jeseň, zima…

A naraz si to uvedomila v novom rozmere, cyklicky! Jar, leto, jeseň, zima ako štyri časti jedného veľkého celku. 

Plasticita mozgu a aha momenty ma vždy bavili. Je krásne byť pri tom, keď sa to deje môjmu dieťaťu a túto radosť a nadšenie z učenia môžeme zdieľať spolu v danom momente. 

Ďašia požehnaná chvíla z denníka unschoolerky.